Muzikál Rebecca: V tieni 'dokonalosti'

Muzikál Rebecca som mala možnosť vidieť už dvakrát a rozhodne to nebola moja posledná návšteva. Tento článok však píšem až po druhom zhliadnutí. Ide o dielo, ktoré ma upútalo už odkedy som zistila, že sa v Ostrave bude hrať a hneď, ako som si zistila niečo bližšie (bez toho, aby som si robila akékoľvek spoilery, čo sa deja a hudby týka), povedala som si, že ho nesmiem zmeškať. A moje tušenie, že ma toto dielo dostane, bolo správne.

Mám rada muzikály, ktoré sú nejakým spôsobom nezvyčajné a Rebecca, od autorov Michaela Kunzeho a Sylvestra Levaya k nim rozhodne patrí. Ide totiž o detektívny príbeh - pani sídla v Manderley, Rebecca DeWinterová totiž pred rokom tragicky zahynula a hoci prípad sa zdal uzavretý, postupne na povrch vyplávajú nové skutočnosti. Celá zápletka sa odohráva na pozadí príbehu lásky - Maxim DeWinter prichádza do Monte Carla, aby si nachvíľu vyčistil hlavu od udalostí posledných mesiacov a stretáva tu mladé dievča - jeho meno nikdy nie je spomenuté a v príbehu vystupuje len ako „Ja“. Jeho detská naivita a úprimnosť ho osloví natoľko, že ju len pár hodín po zoznámení požiada o ruku a pozve žiť do svojho sídla v Manderley. Služobníctvo však odmieta rešpektovať novú pani DeWinterovú, pretože v ich očiach je Rebecca nenahraditeľná. Obzvlášť vedúca služobníctva, pani Danversová, dáva dievčaťu pekne „vyžrať“, že tak rýchlo zabrala miesto po dokonalej Rebecce DeWinterovej, s ktorou sa „Ja“ nemôže ani porovnávať. Bola však Rebecca skutočne taká bezchybná, akú ju všetci, čo ju poznali, vykresľujú? A čo sa skutočne stalo v noc jej smrti? To zistíte v Divadle Jiřího Myrona 😊.

---

To, čo ma pri príchode do divadelnej sály oslovilo ako prvé, bola scéna, ktorej autorom je Ondřej Zicha. Je vidieť, že pozornosť venoval každému detailu, čo ma však dosť pobavilo, bolo, že v izbe Rebeccy mali skoro všetky predmety jej logo. Brandované kvetináče som teda fakt ešte nevidela...čo dodať? Pani DeWinterová si jednoducho zakladala na poriadnom PR. 😊 Zaujali ma tiež projekcie, ktoré boli naozaj detailne spracované (keď Maxim DeWinter povie, že vonku prší, tak vonku prší), svižné a starajú sa o to, aby v predstavení naozaj nebolo žiadne hluché miesto.

Veľmi silnou zložkou muzikálu Rebecca je tiež hudba, možno tu nájsť tak jemnejšie piesne (sólo „Ja“ Lapím čas do sítě motýlí) až po Maximovu pieseň Smích její mi spánek vzal, ktorá má rockový nádych. Osobne mám však najradšej duet Já a Maxima Proveď mě tmou. V súvislosti s hudbou tiež musím oceniť preklad Michaela Prostějovského, ktorý je spracovaný skutočne originálne a pri počúvaní piesní často ani nemáte pocit, že ide o preklad, čo je v tomto prípade veľkým plusom.

Obsadenie muzikálu ma taktiež potešilo - v oboch prípadoch som mala možnosť v hlavných úlohách „Já“ a Maxima DeWintera vidieť Veroniku Prášil Gidovú a Tomáša Novotného. Veronika Prášil Gidová stvárnila mladé, naivné dievča, akým je „Ja“ na začiatku príbehu naozaj skvele a jej prerod na sebavedomú pani domu bol veľmi presvedčivý. Táto mladá dáma si so sebou jednoducho zametať nenechá. Tomáš Novotný u mňa patrí do kategórie hercov, ktorých v divadle zastihnem málokedy, no keď ich vidím vo fermane, hneď mám lepší deň 😊. Jeho Maxim DeWinter ma naozaj zaujal, a to po hereckej, aj speváckej stránke, a to najmä v piesni v prvom dejstve, ktorá sa v nemeckom origináli nazýva „Gott, warum“ (česky Proč jsem se vrátil?) a v druhom dejstve, kde sa dej pomaly začína zamotávať.

Musím tiež spomenúť Katarínu Hasprovú, ktorá je v roli pani Danversovej naozaj výborná. Je vidieť, že až demonštratívne dáva „Ja“ najavo, že v Manderley v jej očiach nemá čo robiť a ide z nej skutočne strach.

Z vedľajších postáv sa musím, podobne ako kolegyne, pristaviť pri bratrancovi Rebeccy DeWinterovej, Jackovi Favellovi, v roli ktorého som mala možnosť vidieť obe alternácie - Tomáša Savku aj Romana Haroka, ale hoci obaja boli fakt úlisný, práve Tomáš Savka bol naozaj dokonale hnusný (a myslím to ako kompliment).

Ďalšou postavou, ktorá ma zaujala, bol blázon Ben, v roli ktorého som taktiež mala možnosť vidieť obe alternácie - Libora Olmu i Jana Vlasa a taktiež sa musím zhodnúť s už publikovanou recenziou Džejňulky a vyzdvihnúť práve Libora Olmu, ktorý dokázal interpretovať mentálne postihnutého Bena, ktorý je jediným svedkom smrti Rebeccy a bojí sa, že mu kvôli tomu hrozí nebezpečenstvo, naozaj citlivo a jeho postava u diváka vzbudzuje súcit.

Na záver musím spomenúť Terezu Kaveckú v roli Maximovej sestry Beatrice a Juraja Čiernika ako najlepšieho priateľa Maxima - Franka Crawleyho. Hoci sa na scéne objavujú len v malých rolách, ich prítomnosť som si naozaj užila.

Rebecca je jednoducho dielo, ktoré je fajn vidieť viackrát, najmä keď sa divák s príbehom stretáva po prvý raz až v divadle. Takým divákom som v prvom prípade bola aj ja, a tak som jednoducho celé skoro 3 hodiny sedela len zarazená do sedačky a asi by som si ani nevšimla, keby vynechali prestávku, zatiaľ čo pri druhej návšteve som mala možnosť lepšie pochopiť pohnútky jednotlivých postáv a dôvody, prečo konali tak, ako konali.