Muzikál Krysař: Ako naložiť s mocou?

Když vztek, jak pára v kotli bez ventilu vře a napíná se potají, přijde muž - má v mlze zahalenou tvář a tisíc jmen. I Krysař mu říkají...

Medzi obyvateľmi malého mesta vládne napätie. „Starousedlíci“ sú už dlhú dobu nútení zvykať si na spolužitie s „Ostrovanmi“, ktorí sú bohatí a svoje vyššie postavenie dávajú pôvodným obyvateľom dosť demonštratívne najavo. Jedného dňa však prichádza do mesta na pozvanie starostu Krysař. Toho situácia v meste absolútne nezaujíma. Chce si len splniť svoju povinnosť – vyčistiť mesto od premnožených krýs. Nevšíma si ani obyvateľov mesta, kým nestretne starostovu dcéru Agnes. Čo ak práve toto bude posledná kvapka?

Muzikál Krysař, ktorého autorom je Daniel Landa, je bezpochyby legendou, hoci z môjho pohľadu ide o pomerne nezvyčajný kus na českej muzikálovej scéne. Slovo muzikál sa totiž divákom dodnes spája s výpravnou tanečnou show, ako však hovorí autor, cieľom bolo vytvoriť dielo, kde bude ďaleko dôležitejšie to, čo sa deje vo vnútri príbehu. Zaujímal sa o to, čo sa stane, keď je jednému človeku prepožičaná taká obrovská moc, akú Krysař má vďaka svojej flaute, ktorá dokáže zabiť nielen krysu, ale aj človeka.

Hudba muzikálu je pomerne jednotná a charakterizuje ju rockový „nářez“. Osobne ma oslovila najmä „Krysařova zpověď“, v ktorej sa vyznáva zo svojej lásky k Agnes, duet „Agnes a Krysař“ či „Hádka sester“, v ktorej mladšia sestra Rózi odrádza Agnes od jej túžby po živote s temným návštevníkom. Za veľmi výrazné v muzikáli tiež považujem zborové piesne – obzvlášť silná je „Nenávistná“ či „Právo je síla“.

Tento muzikál som mala možnosť vidieť dvakrát (v rokoch 2018 a 2020), pričom obsadenie sa takmer úplne líšilo, mala som preto veľmi dobrú možnosť porovnania.

V prvom prípade sa ako Krysař predstavil Přemysl Pálek a v druhom Oldřich Smysl. Nedá sa jednoznačne povedať, že by som jedného z nich uprednostňovala, no ich zobrazenie tejto postavy boli takmer úplne odlišné. V oboch prípadoch ide o odmeraného, chladného muža, výraznejší rozdiel sa ukazuje v momente, keď stretáva Agnes. Zatiaľ čo Krysař v podaní Přemysla Pálka sa zdá byť svojím zamilovaním deprimovaný a nevie, ako má s citmi bojovať, pri Oldřichovi Smyslovi som skôr mala pocit, že v ňom novonadobudnuté city, ktoré v ňom prebudila Agnes, vyvolávajú skôr hnev.

Ako Agnes sa v repríze pred dvoma rokmi predstavila Marie Křížová, ktorá je jednou z mojich obľúbených herečiek nielen v Kalichu, preto ma možnosť vidieť ju v tejto polohe veľmi potešila. Jej Agnes je vyspelá žena, ktorá si rozhodne nenechá od nikoho diktovať, koho by si mala, alebo nemala vziať, a jej spevácke party patrili k najvýraznejším momentom predstavenia. Rovnako rada som však na fermane videla Kateřinu Bohatovú, ktorá bola po speváckej stránke rovnako výborná. Agnes v jej podaní je navyše tak trochu „rebelka“.

Z vedľajších postáv je výraznejšia Rózi, kde som mala možnosť vidieť Annu Juliu Slováčkovú (2018) a Naďu Melkovú. Obe vytvorili skvelý protiklad oproti živelnej Agnes a zobrazili skôr „otcovo dievčatko“, ktoré síce sestru chápe, no samo sa konvenciám bojí vzoprieť.

V rámci vedľajších postáv tiež musím ešte zmieniť Štěpána v podaní Romana Tomeša (moja „premiéra“) a Jana Kříža (druhé predstavenie) – obaja páni ma v tejto roli po hereckej aj po speváckej stránke naozaj oslovili.

Hoci je Krysař možno ako muzikál trochu „drsný“, myslím si, že naozaj stojí za to ho vidieť. A to nielen kvôli skvelým výkonom kohokoľvek, kto stojí na javisku, ale aj vďaka niekoľkým „vrstvám“ príbehu, v ktorých možno nájdete i ten svoj.