Muzikál Cyrano z predmestia: Dve tváre muža zahaleného tieňom

 

Pieseň „Ja nemám lásku v malíčku“ sa so mnou tiahne už od mojich detských čias. Z nejakého dôvodu som vždy vedela, že je to pieseň z muzikálu, a ten muzikál je Cyrano z predmestia. Takpovediac si ani nepamätám, kedy som si tieto dve veci spojila, no vždy, keď pieseň niekde hrala a doma sa ma opýtali, či viem, z ktorého muzikálu pochádza, jednoducho som to vedela 😊. A tak keď sa Cyrano z predmestia po rokoch opäť vrátil do divadla Nová scéna v Bratislave, brala som návštevu tohto predstavenia ako povinnosť (musím ale povedať, že príjemnú). Do dnešného dňa som mala možnosť vidieť dve predstavenia naživo, vždy s iným obsadením v rolách Cyrana a Jána, ktorí sú spolu s Roxanou piliermi deja.

Hoci je príbeh Cyrana z Bergeracu legendou, ten muzikálový, ktorý vznikol z pera slovenskej libretistky Alty Vášovej, je divákom, ktorí slovenský muzikál nepoznajú, možno neznámy. Od klasického diela je v mnohom odlišný, no podstata zostáva rovnaká. Z básnika s veľkým nosom autorka vytvorila talentovaného skladateľa piesní, ktorý sa však často dostáva do problémov končiacich bitkami, ktoré na jeho nose zanechali veľkú jazvu. Spolu s kamarátkou Roxanou a kapelou Kadeti vystupujú v miestnom klube. Ten im však neprináša ani príjem, ani pozornosť ľudí, ktorí by im mohli pomôcť sa presadiť. Z krásneho šľachtica Kristiána je nemenej krásny Ján, ktorý si získa Roxanu, no keď chce zložiť na jej počesť pieseň, zistí, že táto činnosť nie je práve jeho silnou stránkou, a tak mu Cyrano, zamilovaný do Roxany, ponúkne pomocnú ruku. Postupne však Roxana začína milovať Jánove piesne viac než jeho samotného, čo ho ničí. A ako to všetko napokon dopadne, to už zistíte v divadle.

Nová verzia tohto muzikálu mala premiéru v roku 2019. V dramaturgii Dávida Hartla a réžii Patrika Vyskočila vzniklo predstavenie, ktoré na pozadí kultovo známeho muzikálu rieši mnoho aktuálnych problémov spájajúcich sa s dnešnou dobou. Veľmi dôležitou je na tomto predstavení živá kapela, ktorá mu dodáva poriadny zvuk, akoby ste sa skutočne ocitli na jednom z koncertov Roxany a Kadetov.

V úlohe Cyrana som mala možnosť prvý raz vidieť Jána Slezáka a druhý raz Lukáša Pištu. Musím sa priznať, že chvíľami som mala pocit, že sa pozerám na úplne inú postavu, no po tom, ako som narazila na toto video, pochopila som prečo. Ján Slezák popisuje Cyrana ako „intelektuálneho grázla“ – v jeho podaní je tvrďas, a táto povesť mu u jeho známych prináša prirodzenú autoritu. Od svojho okolia si drží určitý odstup, pretože si až príliš uvedomuje svoj hendikep. Keď sa v ňom však prebudia city voči kamarátke Roxane, znepokojuje ho to. Tento herec sa ako Cyrano predstavil už na špeciálnom koncerte pred niekoľkými rokmi a teraz, keď dostal možnosť sa ním stať, len potvrdil, že je tou správnou voľbou.

Lukáš Pišta vníma Cyrana predovšetkým ako básnika s veľkým srdcom, čo je vidieť aj na jeho stvárnení tejto postavy. Hoci ani v jeho podaní sa nebráni dobrej bitke a má u svojich priateľov rešpekt, je zároveň „parťákom“, ktorý sa za nich bez váhania postaví, keď si to situácia vyžaduje. Odlišnosť možno vidieť aj pri legendárnej piesni „Ja nemám lásku v malíčku“, kde zatiaľ čo Cyrano v podaní Jána Slezáka je pre Jána akýmsi „mentorom“, u Lukáša Pištu je vidieť, že sa z jeho pokrokov teší, hoci pocit, že jeho hendikep mu bráni uchádzať sa o Roxanu osobne, ho bolí. Jeho drsnú stránku, ktorou sa obrnil pred okolím, uňho vyzdvihuje príjemný „chraplák“, ktorý s postavou Cyrana ladí.  

V postave krásneho mladíka Jána, ktorého Cyrano vníma ako svoj presný opak, som mala v prvom predstavení možnosť vidieť Vladislava Plevčíka a v druhom Dáriusa Kočiho. V tomto prípade ide o alternácie, pri ktorých ma ferman vždy poteší v oboch prípadoch, pretože ide o veľmi talentovaných mladých hercov. Ján je mladý, popletený, zamilovaný chlapec s hlavou v oblakoch, ktorý sa snaží urobiť všetko pre to, aby si udržal lásku Roxany. Dárius mi miestami pripomínal až Justina Biebera 😊, no oslovil ma najmä hlasovo, a to hlavne v duetoch s Lukášom Pištom – ich hlasy spolu veľmi dobre ladia. Naozaj silná je v ich podaní ústredná pieseň „Ja nemám lásku v malíčku“. Vladislav Plevčík ma naopak najviac oslovil v druhom dejstve, ktoré je pre Jána náročnejšie po hereckej stránke – zisťuje, že viac než jeho miluje Roxana piesne, ktoré pre ňu píše, čo uňho spustí depresiu a závislosť na drogách – tento prerod z bezstarostného mladíka dokázal stvárniť s až mrazivou presvedčivosťou, a to najmä v záverečnej scéne.

V úlohe Roxany som v oboch predstaveniach mala možnosť vidieť Mirku Gális Partlovú. Jej Roxana je punková princezná, ktorá má svoju partiu kamarátov a kolegov z kapely Kadeti pekne pod kontrolou a nebojí sa postaviť sa za nich. Láska k Jánovi jej však zamotá hlavu, najmä keď presne v tej chvíli dostane možnosť sa spolu s Kadetmi presláviť. Veľmi silnou stránkou je u Mirky Gális Partlovej krásna práca s hlasom, preto jej hlavné sólo Tŕňová kráľovná je jedným z vrcholov predstavenia. Osobne ma však oslovila v piesni Dievča do dažďa, ktorá je v novej verzii Cyrana z predmestia upokojením pre Jána vo chvíli, keď si myslí, že Roxanu a jej priazeň už navždy stratil.

Keďže je Nová scéna divadlo so stálym hereckým súborom, je vidieť, že všetci na scéne sú naozajstná partia, a sotva sa v nej nájde niekto, kto by zaostával. Z company však musím vyzdvihnúť najmä dvoch hercov – Tomáša Majlátha v roli Tibora a Petra Makranského v roli Tomáša Galla. Najmä Tomáš Majláth má veľký talent na improvizáciu, keď to najmenej čakáte, a tak keď ponúkol polonahému Jánovi, utekajúcemu z Roxaninej izby, ako oblečenie respirátor, že „to sa teraz nosí“, celé divadlo ľahlo v záchvate smiechu. U Petra Makranského, ktorého som dosiaľ videla v roli Romea v muzikáli Romeo a Júlia a Mariusa v Bedároch, bol Tomáš Gallo ako rozmaznaná mladá hviezda poriadna zmena, no vďaka srande, ktorú si sám zo seba dokázal urobiť, tiež oživil predstavenie mnohými vtipnými momentmi. 

Na záver len dodám, že túto inscenáciu som už odporučila mnohým svojim známym a odporúčam ju vidieť aj vám. Ide o dielo, pri ktorom sa vôbec nemusíte pozerať na ferman, lebo nech je obsadenie akékoľvek, odídete z divadla nabití energiou, ale aj s podnetmi na premýšľanie a myslím, že to neostane len pri jednej návšteve 😊.