Muzikál Jozef a jeho zázračný farebný plášť: Africké putovanie s medzizastávkou v Nitre

 

Zdroj fotografie: Divadlo Andreja Bagara v Nitre

Nitrianske Divadlo Andreja Bagara je domovom jedného z najaktuálnejších uvedení tohto muzikálu (2021), ktorý mal premiéru v roku 1968. Odvtedy sa teší celosvetovej obľube a bol niekoľkokrát naštudovaný na londýnskom West Ende, Broadwayi či rôznych turné. A niet divu – hoci to nie je druh muzikálu, na ktoré sa zvyčajne zameriavam, musím priznať, že energia zohratého nitrianskeho súboru bola naozaj nákazlivá 😊.

Toto naštudovanie bolo mojim prvým stretnutím s týmto príbehom, ak nerátam film z roku 1999, ktorým sme pred dvoma rokmi spoločne s niekoľkými ďalšími Statočnými zaháňali divadelný absťák. Rozpráva príbeh inšpirovaný knihou Genesis o Jozefovi, ktorý pochádza z dvanástich bratov a je otcovým najobľúbenejším synom. Ten ho zahŕňa pozornosťou, čím si u súrodencov vyslúži nevraživosť a závisť, čo vyústi až k tomu, že ho bratia unesú, hodia do studne a tvrdia, že ho zabilo krvilačné kozľa. Od tej chvíle je Jozefov život plný útrap, no vďaka svojej výnimočnej schopnosti vykladať sny si získa významné miesto v sídle faraóna.

Ide o muzikál venovaný mladým divákom, preto aj divák nahliada na príbeh očami detí sediacich na okrajoch scény. Príbeh rozpráva Narátorka, ktorá je akoby „vedúcou fakultatívneho zájazdu“. Nemôžem si pomôcť, ale toto slovné spojenie mi napadlo pri vybavení si obrovského autobusu v takmer životnej veľkosti, ktorý hneď na začiatku vychádza na scénu, akoby prišiel rovno z náučno-zábavného seriálu Zázračný školský autobus. 😊 Celá scéna Pavla Andraška hrá všetkými farbami, nie je však „preplácaná“ ani prekombinovaná, ale podčiarkuje energickosť muzikálu a každý element má svoj význam a funkciu. Výborne ju dopĺňajú aj pestré kostýmy Ľudmily Várossovej, v ktorých môžeme vidieť symboliku – rodičia na začiatku privádzajú deti na výlet a sú oblečení v sivých odtieňoch, ktoré odrážajú ich uponáhľaný život, z ktorého sa vytratili farby, kým biele oblečenie detí symbolizuje akoby „nepopísaný list papiera“, ktorým každé dieťa je. Samozrejme, nedá sa nespomenúť Jozefov plášť, ktorý ma upútal tým, že na rozdiel od iných produkcií, kde bol zväčša zošitý z rôznofarebných látok, získal tento svoju výnimočnú pestrosť batikou, čo vyzeralo veľmi dobre. Jediné, čo by som možno prehodnotila, boli Jozefove slnečné okuliare v jednej zo scén, kde akurát schádzal z pódia do zatemneného hľadiska a človek mal chuť tam dobehnúť s baterkou a svietiť na cestu 😃.

Hoci sa v muzikáli objavuje niekoľko ťažších tém, v réžii Petra Oravca je táto energetická nálož plná vtipných momentov. Napríklad hneď v scéne One More Angel In Heaven (Na nebi pribudol anjel), kde Jozefovi bratia po odchode otca zo scény začnú tancovať a oslavovať, kým jeden z nich neupozorní, že sa otec vracia („FOTEEER!!!!) a promptne začnú Jozefa opäť oplakávať. Ostatné úplne prezradiť nemôžem, lebo nechcem dávať spoilery 😉.

Čo ma však na tejto inscenácii oslovilo najviac, je fakt, že hoci ide o primárne činoherné divadlo, muzikál sprevádzal živý orchester. Narazila som však na podobný problém, ako spomenula vo svojej recenzii Džejňulka, a síce že buď kvôli tichšiemu portu alebo príliš hlasnej hudbe som mala dosť výrazné ťažkosti rozumieť faraónovi, a tiež som rovnako ako Jozef potrebovala ešte raz zopakovať, no výsledok bol rovnaký. V konečnom výsledku som vyrozumela len toľko, že sa mu snívalo niečo o kravách 😊. Chvíľami som mala pocit, že je na tom Jozef rovnako, no nakoniec všetkých zachránila Narátorka, ktorá sen ešte dodatočne pretlmočila.

Akí však boli hlavní predstavitelia, ktorí sa v muzikáli predstavili? Ako Jozefa som mala možnosť vidieť mladého herca Martina Klinčúcha, ktorého som zhodou okolnosti videla v pásme o tomto muzikáli už na koncerte na počesť muzikálovej legendy Jozefa Bednárika. Už vtedy som si hovorila, že by som ho v tejto roli veľmi rada videla, a naozaj sa bolo na čo tešiť. Prerod z veselého, naivného a spočiatku trochu strateného chlapca na zlomeného mladého muža, ktorý má v istom momente pocit, že sa mu celý svet otočil chrbtom, až po sebavedomého „šéfa“, ktorý si získal vďaka svojim schopnostiam sympatie faraóna a stal sa jeho pravou rukou, zvládol naozaj presvedčivo. A čo sa týka spevu, dokázala by som to popísať len jedným slovom, a síce „powerhouse“. S hudbou A. L. Webbera si poradil s úplnou ľahkosťou a po zážitku z koncertu som sa obzvlášť tešila na jeho sólo Close Every Door (Dajte ma do cely), ktorým, verím, že nielen u mňa, vyvolal zimomriavky.

Ako Narátorka sa predstavila Andrea Sabová, ktorú som už v Divadle Andreja Bagara videla v niekoľkých činohrách a úprimne, keď som sa dozvedela, že sa tu bude uvádzať tento muzikál, tak sa mi na túto postavu vybavila práve ona. Som rada, že som sa nemýlila. Je sympatická, milá, usmievavá a jej hlas sa mi do role rozprávačky príbehu a učiteľky malých poslucháčov dokonale hodí. A ako bonus dokáže s humorom podpichnúť či nasmerovať Jozefa, keď to potrebuje,

Poslednou výraznou postavou, ktorá sa mi vryla do pamäti, je faraón, ktorý sa inšpiroval Elvisom Presleym (alebo že by sa Elvis Presley inšpiroval ním?) v podaní Juraja Ďuriša. Napriek už zmienenému problému so zvukom je to riadny showman, ktorý vie, ako na seba strhnúť pozornosť a postarať sa o to, aby ste z neho nespustili oči, a to nielen vďaka tomu, že sa na ňom maskéri poriadne vybláznili 😊.

Je vidieť, že všetci na scéne sú dobre zohratý tím, reagujú na seba, a ak máte šťastie, zachytíte tu a tam pár slov či vtipov, ktoré pravdepodobne v scenári neboli, no práve to robí živé divadlo výnimočným. Ak teda ste zo Slovenska alebo sem budete mať cestu, a predstavenie práve bude na programe, určite odporúčam jeho návštevu.